Znáte tohle?

Obrázek uživatele Foton

Stoura

.

To sice ano, ale tu mechaniku by nikdo bez předchozího vývoje nevyrobil.

Reč nebola o vývoji, ale o nemožnosti redukcie DVD dátovej mechaniky. Aj vývoju auta predchádzal vývoj kola a predtým ešte objav kolesa. Napriek tomu však auto (aby ZOSTALO AUTOM), má svoju vlastnú neredukovateľnú zložitosť. (kolo totiž už nieje auto, hruštičky nejsou jabka, a tak dále...) Wink

Mimochodem:: data se kdysi zaznamenávala i na ten filmový pás, který jsem zmínil. Takže i ten plnil účel, jejž u zredukovaných systémů popíráte.

1. To už nieje DVD mechanika
2. Aj tam bolo ku tomu treba neredukovateľnú zložitosť: kódovanie, zápis, čítanie, konverzia (+príslušné schémy, ktoré za tými komponentami stojja, a dajú sa zjednodušiť iba po určitú hranicu...) Wink

Ve Vašem pojetí světa (které používáte i při zběsilých výpočtech pravděpodobností) prostě ten předchozí vývoj pomíjíte a počítáte vždy s návrhem od pěstního klínu bez vazby na informace o předchozích zkušenostech.

Předchozí používal iné nástroje, než používame my dnes. Predchodzí nástroj často podnietil úsilie hľadať zbrusu nové (iné) riešenia, a dopomohol tak ku vzniku iného nástroja, s iným usporiadaním a inou neredukovateľnou zložitosťou. (skoky) Wink

Jenže i u té mechaniky proběhl vývoj, jejž jsem stručně popsal z opačné perspektivy jako redukci.

Aj tá najprvšia dátová optická mechanika musela obsahovať spomenuté najnutnejšie komponenty so súčiastkami, ktorých zložitosť zapojenia je možné zredukovať iba po určitú hranicu, a ďalej už nie. (=neredukovateľná zložitosť)

Obrázek uživatele Stoura

to Foton - hrušky a vývoj

ad Nieje. CD/DVDmechaniku už nieje možné viac zredukovať tak, aby to ešte stále bola CD/DVD mechanika schopná plniť svoj účel. (tj. OPTICKÝ záznam DAT)

To sice ano, ale tu mechaniku by nikdo bez předchozího vývoje nevyrobil. Ve Vašem pojetí světa (které používáte i při zběsilých výpočtech pravděpodobností) prostě ten předchozí vývoj pomíjíte a počítáte vždy s návrhem od pěstního klínu bez vazby na informace o předchozích zkušenostech.
Jenže i u té mechaniky proběhl vývoj, jejž jsem stručně popsal z opačné perspektivy jako redukci.

Mimochodem:: data se kdysi zaznamenávala i na ten filmový pás, který jsem zmínil. Takže i ten plnil účel, jejž u zredukovaných systémů popíráte.

Hruštičky nejsou jabka.
Jsou to velice podobné malvice, rostoucí ve stejném podnebném pásu na podobných stromech za podobných podmínek.

Obrázek uživatele Foton

Stoura

.

Lze se ještě vrátit o krok zpět k analogovým optickým diskům - můžeme zredukovat komplet digitální elektroniku a ponechat jen analogové zesilovače. Od nich se lze vrátit ke gramofonovým deskám a filmovým pásům s optickým záznamem zvuku (původní disky jsou vlastně křížencem těchhle dvou technologií.

To už nieje DVD mechanika o ktorej tu bola pôvodne reč, ale niečo iné. Dokonca už "CD mechaniky v přehrávači hudby" niesu schopné prehrať DVD, alebo načítať iné než multimediálne súbory zaznamenané na CD/DVD.

Takže Vaše přesvědčení o nemožnosti redukce je liché.

Nieje. CD/DVDmechaniku už nieje možné viac zredukovať tak, aby to ešte stále bola CD/DVD mechanika schopná plniť svoj účel. (tj. OPTICKÝ záznam DAT)
-Hruštičky nejsou jabka. Wink

Obrázek uživatele Stoura

to foton: redukce přehrávače

ad ak je uvedeno výše, krom jedného prípadu už viac nieje redukovateľný. (...možno by sme sa ešte vedeli zaobísť bez riadenia otáčok. -Ale to je asi tak všetko...) Wink

Lze se ještě vrátit o krok zpět k analogovým optickým diskům - můžeme zredukovat komplet digitální elektroniku a ponechat jen analogové zesilovače.

Od nich se lze vrátit ke gramofonovým deskám a filmovým pásům s optickým záznamem zvuku (původní disky jsou vlastně křížencem těchhle dvou technologií.

Takže Vaše přesvědčení o nemožnosti redukce je liché.

Obrázek uživatele Foton

Stoura

.

Nepotřebuje. První redukcí (pokud se vrátím v čase vývoje zpět) je očesání o funkci zápisu. Ta v mechanikách zpočátku nebyla.

Pokiaľ sa chceme vzdať funkcie zápisu, tak budiž. Túto redukciu pripúšťam.

Dále je možné zredukovat přenos do PC - původně byly CD mechaniky přehrávači hudby.

Konverziu do PC však musíte nahradiť konverziou inou, konverziou na analógový signál.
=Žiadna redukcia.

ad -Ak chýba aspoň jeden potrebný komponent, alebo jeden z nich nefunguje správne = NEmáme CD mechaniku. Jak je uvedeno výše, Vámi uvedený příklad je jasně redukovatelný.

Jak je uvedeno výše, krom jedného prípadu už viac nieje redukovateľný. (...možno by sme sa ešte vedeli zaobísť bez riadenia otáčok. -Ale to je asi tak všetko...) Wink

1. Krystalka

Pokiaľ chceme skladať kryštalku náhodným losovaním, a dostať sa potom ešte ďalej, musíme vložiť do losovacieho bubna všetky typy súčiastok a ich hodnoty. Hodnoty stačí keď budú odstupňované. V prípade rezistorov a kondenzátorov stačí rada E12, tj. rezistory od 1ohm do 8,2 Mohm majú 84 hodnôt, kondenzátory od 1pF do 100mikroF majú 97 hodnôt. Cievky si vyrobíme sami, a odstupňujeme ich indukčnosti tiež podľa rady E12 od 10nH do 1mH (to bude stačiť), čím vznikne 61 cievok. (...cievky však môžu mať rôzne vyhotovenia, s rôznymi odbočkami, atď...) Otočné kondenzátory stačia 3, aby pokryli potrebné hodnoty: 1-10pF, 10-100pF, 100-1000pF. -Dva typy sluchátok: nízkoohmové a vysokoohmové. -Aspoň 10 antén s rôznymi dĺžkami od 1m do 100m.
...Atď....
....Na niektorých miestach schém nieje výber hodnoty súčiastky kritický. Naopak na iných miestach je veľmi kritický. (...nastavenie pracovného bodu, nastavenie väzby, atď...) To budeme posudzovať samostatne.

2. krystalka se vstupním oscilačním obvodem (+ cívka+ kondenzátor)

Pokiaľ nieje náhodou naladený na nejakú blízku silnú stanicu (ktorých býva iba zopár), funkcia kryštalky sa zhorší, prípadne prestane hrať úplne. Vyžaduje to uhádnuť správnu hodnotu indukčnosti a kapacity v určitom, zatiaľ nekritickom rozsahu.

3. krystalka s laděným obvodem (kondenzátor je proměnný nebo cívka laděná)

Človek vie presne kde má čo zapojiť. Náhoda to však nevie, a preto treba losovať. Môžeme sa dohodnúť, že najprv budeme losovať umiestnenie súčistky a potom ich hodnoty.
Súčiastky, ktoré musia byť zahrnuté do losovania sú všetky:
Dioda
Trioda
Rezistor
Kondenzátor
Premenný kondenzátor
Cievka
Transformátor
Sluchátko
Anténa
Uzemnenie
Žiarovečka
Zdroj
....+ hodnoty príslušných súčiastok, ktorých je dosť. Wink

4. krystalka s filtračním kondenzátorem za diodou (+ kondenzátor)

V prípade vysokoohmového sluchátka činnosť kryštalky nezlepší, lebo veľká indukčnosť sluchátka odfiltruje vf zložku aj bez neho.

5. krystalka s oddělovacím transformátorem před sluchátky (+ transformátor)

V prípade pôvodného vysokohmového sluchátka činnosť kryštalky zhorší. Jedine že by bol správne uhádnutý transformačný pomer. Dokonca aj v prípade uhádnutého transformačného pomeru sa činnosť kryštalky zhorší, lebo vysokoohmové sluchátko, ktoré už bolo priamo na diodu impedančne prispôsobené, bude cez transformátor 1:1 hrať slabšie kôli stratám v transformátore. (...opäť to s pravdepodobnosťou vyzerá dosť biedne, lebo nielenže treba správne uhádnuť umiestnenie 4-och vývodov transformátora, ale treba trafiť aj správny transformačný pomer...)

6. krystalka s ladící stupnicí (stupnice k proměnné kapacitě)

Ladící stupnice je síce pekná vec, ale najprv ju treba vytvoriť, trafiť na správne miesto kryštalky, a uhádnuť frekvencie, ktoré majú byť na nej napísané. Smile (...aby sedeli s otočným kondenzátorom...)
-Na vytvorenie stupnice použijeme Paintbrush. Budeme losovať ktoré tlačítko v ľavej lište treba zvoliť, na ktorú súradnicu umiestniť kurzor, a na akú súradnicu ho potiahnuť. Tlačítok je 16. Občas treba samozrejme trafiť aj tlačítko pre písanie textu, trafiť približne správnu súradnicu umiestnenia textu, a v neposlednom rade aj správne číslo kHz alebo MHz. (...aby to sedelo s otočákom...) -Myslím, že netreba už počítať pravdepodobnosť. Sám musíte vidieť, že je mizivá. Wink
(...tu sa začína prejavovať Hurvínkova predstava evolucionistu o válke...) Smile

7. krystalka s osvětlenou stupnicí (+ žárovka + baterie

Vylosovať samostatne žiarovečku a batériu nieje problém. Horšie to už bude s losovaním súradníc, kam žiarovečku umiestniť a ako ju pripevniť. (...musíme si nakresliť najprv plán fyzického rozmiestnenia súčiastok a šasi...) -Takže hneď problém. Smile
...Požiadavka na žiarovečku komplikuje celé losovanie kryštalky ešte viac, lebo žiarovečka a batéria niesu súčasťou kryštalky. -Aby sme teda boli ku náhode objektívny, ku každej súčiastke musíme ešte pred samotným losovaním pridať losovanie informácie, či ju vôbec pripojiť ku kryštalke, alebo začať s ňou nový samostatný obvod. (...to vytvára priestor pre mnoho balastu naokolo...)
....Pokiaľ máme byť k náhode naozaj objektívny, ku každej súčiastke musíme ešte pridať aj losovanie o polohe umiesnenia a spôsobe uchytenia tej danej súčiastky. (...lebo od žiarovečky to vyžadujeme, musíme to rovnocenne vyžadovať aj od ostatných súčiastok. -Žiarovečka má totiž svietiť na konkrétne miesto, na stupnicu, a nie kdekoľvek...)

8. krystalka s elektronkovou detekcí (+elektroda do žárovky, +baterie

Žiaden účinok. (...okrem veľmi neúčinného usmerňovania, ktoré v obvode aj tak už nemá využitie...)
=žiadna výhoda
.....Losovanie s elektródou a jej umiestnením výrazne komplikuje vznik samotnej kryštalky, lebo už aj elektródu musíme zahrnúť do celkového losovania obvodu. -Losovacie zariadenie môže totiž zvoliť polohu elektródy aj doprostred diódy (čím prestane usmerňovať), alebo doprostred kondenzátoru, kde vytvorí skrat, atď.... (....v oboch prípadoch kryštalka prestane fungovať = zničenie...) Wink

9. krystalka s přímým zesílením (buď k bodu 7 přidat triodu a baterii, nebo k bodu 8 přidat namotaný drát do elektronky - detekci udělá i elektronka sama)

Teraz už aj namotaný drôt musíme pridať do celkového losovania. Priestor šasi musíme teda rozdeliť na milimetre kubické, a losovať presné 3D umiestnenie namotaného drôtu. (=mizivá pravdepodobnosť správneho umiestnenia pomocou náhody)
....Pokiaľ sa rozhodneme losovať hotovú triodu, musíme losovať nie len jej umiestnenie, ale aj mnoho ďalších vecí okolo, bez ktorých trioda nebude fungovať:
1. Musí byť vylosovaný zdroj pre žhavenie, a trafený na správne kolíky
2. Musí byť vylosované správne žhaviace napätie cca 6-10V. (...máme k dispozícii zdroje od 1 do 100V (...zdroje s vyšším napätím budeme potrebovať pre anódu))
3. Musí byť vylosovaný anódový transformátor so správnym transformačným pomerom prispôsobenia ku sluchátku/repeoduktoru. Jeden z jeho 4-och vývodov (ten správny) musí byť trafený na správny kolík elektrónky, na ktorom je anóda.
4. Musí byť vylosovaný zdroj pre anódu, a správne trafené jeho pripojenie: Plus pól na správny vývod zo 4-och vývodov transformátora, a mínus pól na katódu.
5. Musí byť vylosované správne anódové napätie. (...minimálne desiatky voltov...)
6a. Musí byť vylosovaný zdroj pre mriežkové predpätie: Mínus pól trafený na kolík, kde je pripojená mriežka, plus pól na anódový kolík.
7a. Musí byť vylosované správne mriežkové predpätie, tvoriace pracovný bod elektrónky.
6b. V prípade, že chceme elektrónku použiť aj ako detektor, zdroj pre mriežkové predpätie môžeme vynechať, potrebujeme však vylosovať zrušenie diody. (=nový prvok do losovania)
7b potrebujeme vylosovať LC obvod, alebo aspoň minimálne anténu do mriežky. (=trafiť správny kolík a správnu vec)
.....Všetky tieto body (s alternatívami a alebo b), musia byť spolu prítomné, inak trioda nebude fungovať. (=neredukovateľná zložitosť = mizivá pravdepodobnosť náhodného vzniku. (...ak treba, nabudúce spočítam)) Wink
....v tomto bode príspevku sa naplno prejavuje už Hurvínkova válka evolucionistu... Smile

A tak by šlo pokračovat.

Kľudne môžete pokračovať. Zatiaľ nemáte nič, okrem menšieho vylepšenia kryštalky ladeným LC obvodom na vstupe. (...a aj to len za predpokladu, že sa vzdáme losovania polohového umiestňovania súčiastok = vzdať sa osvetlenia stupnice, umiestňovania stupnice, anódovej elektródy a stočeného drôtu mriežky...) Wink

A i ke krystalce by se dalo dostat redukcí z drátového letegrafu

Prosím o bližší popis.

(čistá ztráta jako podle Vás u medvěda schopnost přežít u pólu ?

Strata je strata. S tím nc nenaděláte. Smile

Obrázek uživatele Stoura

to Foton: CD mechanika a neredukovatelnost

ad (riadenie otáčok, kódovanie, zápis, čítanie, konverzia pre PC, atď...)

ad CD mechanika vyžaduje všetky spomenuté komponenty. (=neredukovateľná zložitosť)

Nepotřebuje. První redukcí (pokud se vrátím v čase vývoje zpět) je očesání o funkci zápisu. Ta v mechanikách zpočátku nebyla.

Dále je možné zredukovat přenos do PC - původně byly CD mechaniky přehrávači hudby.

ad -Ak chýba aspoň jeden potrebný komponent, alebo jeden z nich nefunguje správne = NEmáme CD mechaniku.
Jak je uvedeno výše, Vámi uvedený příklad je jasně redukovatelný.

ad vývoj rádia z krystalky:
1. krystalka
2. krystalka se vstupním oscilačním obvodem (+ cívka+ kondenzátor)
3. krystalka s laděným obvodem (kondenzátor je proměnný nebo cívka laděná)
4. krystalka s filtračním kondenzátorem za diodou (+ kondenzátor)
5. krystalka s oddělovacím transformátorem před sluchátky
(+ transformátor)
6. krystalka s ladící stupnicí (stupnice k proměnné kapacitě)
7. krystalka s osvětlenou stupnicí (+ žárovka + baterie)
8. krystalka s elektronkovou detekcí (+elektroda do žárovky, +baterie
9. krystalka s přímým zesílením (buď k bodu 7 přidat triodu a baterii, nebo k bodu 8 přidat namotaný drát do elektronky - detekci udělá i elektronka sama)

A tak by šlo pokračovat. A i ke krystalce by se dalo dostat redukcí z drátového letegrafu (čistá ztráta jako podle Vás u medvěda schopnost přežít u pólu ? Wink )

Obrázek uživatele Foton

Štoura

.

"Nepatrně" je tak poměrně velké číslo. Jakmile tam bude spojená dioda, sluchátko (či konektor na něj) a volný kus drátu, plní to zařízení účel krystalky.

To je pravda. -Keď bude spojený jeden atóm kyslíka a dva atómy vodíka, plní táto molekula účel vody. (v ktorej prebiehajú chemické deje v organizme, a je nevyhnutná pre život)
....Okrem kryštalky existuje aj viac funkčných jednoduchých obvodov, použiteľných na niečo. -Napríklad:
-jakmile bude spojená batéria, vypinač a žiarovečka, plní toto zařízení účel ručného svietidla.
-jakmile bude spojená baterie, potenciometer a žiarovečka, plní toto zařízení účel regulace ručního osvětlení.
-jakmile bude spojen transformátor, dioda a kondenzátor, plní toto zařízení účel zdroja jednosmerného napätia.
-atď...
....S malým počtom súčiastok (3,4,5,6) existuje patrně i malý počet všech uspořádaní.
-Skúste však tú optickú mechaniku. Smile

{
....Vašou úlohou je v prvom kroku ukázať, ako sa môžeme jednou-dvomi zmenami postupne od kryštalky dopracovať cez funkčné medzizastávky až k priamozmiešavajúcemu prijímaču. Od priamozmiešavajúceho prijímača k prijímaču s medzifrekvenciou. Atď... (prechody medzi zariadeniami na rovnaký účel)
-V druhom kroku je vašou úlohou prakticky predviesť pomocou náhodného losovania a výberu, že tieto prechody sa naozaj môžu uskutočniť pomocou neodarwinistických predstáv. (hromadenie náhodných zmien a výber)
(...úplne mi bude stačiť, keď dosiahnete pozitívny výsledok v oboch týchto krokoch. Viac ani nebude treba...) Wink
}

Pokud se na to podíváte opačně, tak je jedno, jestli se na začátku začne s lidským rodopsinem nebo jinou sloučeninou podobných vlastností.

Nieje to jedno, lebo rodopsín (a funkčne veľmi popdobný jodopsín) vo veľkom počte sú schopné vytvárať obraz. Ostatné opsíny nie. (...i keď aj opsín, ak má senzoricky "iba" spracovať svetlo, potrebuje ku tomuto účelu dosť zložitý mechanizmus...) Wink

nebo jinou sloučeninou podobných vlastností

Keď evolucionista hovorí o zlúčeninách, vždy to zaváňa Hurvíkovou válkou. Laughing out loud -Popisujte prosím mechanizmy! Ako pracuje (pracoval) najjednoduchší mechanizmus videnia a ako vznikol? Akými zmenami sa pretransformoval na zložitejší mechanizmus, až nakoniec vznikol senzorický opsín a rodopsín schopný použitia v "CCD maticiach" živočíchov?

Doba potřebná na projití prostoru kódů od nějaké jednodušší sloučeniny, vestavěné do buky a podobné rodopsinu k některé ze světlocitlivých variant rodopsinu, může být o dost kratší, než začátek na zelené louce.

Všetky varianty rodopsínu sú jeden a ten istý mechanizmus. (už popisovaný predtým) -Ako vznikol? Prosím o názornú ukážku priamo na mechanizme videnia. Tvrdenia typu: "jednoduchšia zlúčenina "SA" premenila na zložitejšiu", nám tu moc nepomôžu. Tie pomôžu iba tomuto pánovi. Smile

Vy totiž stále počítáte od počátku a vůbec neberete v úvahu, že organismy už mají hotové kódy, z nichž vycházejí.

Majú hotové. -Ale odkiaľ? Ako sa stali hotovými? Z ktorých hotových kódov sa stal rodopsín? ....Popíšte mechanizmus práce pôvodného kódu a popíšte zmeny ktoré nastali, ktorými vznikol mechanizmus rodopsínu, + celý mechanizmus videnia až po zrakové centrum v strednom mozgu. (...Hurvínkovu válku typu: "jednoduchšia zlúčenina "SA" stala zložitejšou", prosím vynechajte. Zosmiešňuje to evolucionistov...) Smile

ad Je úplne jedno, aká iónová pumpa sa použije. Hlavne že funguje. Za každou z nich stojí zložitý mechanizmus, ktorý musel niekto vytvoriť, lebo počet iba hocakých usporiadaní aminokyselín je číslo so stovkami núl.
I počet různých variant automatu je číslo se stovkami nul. A tma Vám to najednou nevadí.

Fungujúci automat nieje problém vyrobiť, lebo funkciu ktorú od neho očakávame, má už zadefinovanú v predlohe, a existuje algoritmus detailnej kontroly. Pumpa alebo rodopsín nemajú svoju funkciu zadefinovanú nikde, jedinou kontrolou je len využiteľnosť. (...musia sa teda pracne vyrobiť...)
....Porovnajme znovu rodopsín a automat (...podobné porovnanie sa dá potom vytvoriť aj pre Na+/K+ATPázy):
IZOMORFIZMUS:
1. Vstupný fotón svetla <-> Jedno vstupné slovo
2. Usporiadanie rodopsínu <-> Usporiadanie tabuľky
3. Fotón sa zmenil na správny signál pre nerv <-> Slovo sa zmenilo na jeden správny znak pre čitateľa.
KA:
for(x=0; x<10; x++) { for(y=0; y<100; y++) { tabulka[y][x] = (rand() % 100) } }
Každé vstupné slovo skončí v nejakom stave (riadku). Náhodný kód zabezpečí, že to môže byť ktorýkoľvek z 1000 riadkov. Pravdepodobnosť je 1/1000. Zo všetkých 1000 sa 35 nachádza v množine povolených koncových stavov. (...všetky slová na vstupe dlhšie ako 5 sú odrezané, lebo nikde v kontrolnom texte sa také nenachádzajú....) -Šancu majú iba vstupné slová s dĺžkou od 1 do 5. Tie majú 62 možných usporiadaní bodiek a čiarok, pričom určitému z nich prislúcha niektorý znak z množiny 35. Pravdepodobnosť trafenia jedného znaku je 1/62*35/1000 = 7/12400 = pribl. 0,0006. (....potom už záleží iba na četnosti výskytu reťazcov kratších než 6 vo vstupnom signále...)
RODOPSÍN:
Vstupný fotón svetla je pohltený niektorým s 10^25 atómov pokožky a opäť vyžiarený. Náhoda zabezpečuje rôzne mutácie v génoch, ktoré môžu viesť k nepredvídateľným zmenám AK v proteínoch.
Dĺžka potrebného proteínu pre rodopsín je minimálne 338 AK. Počet možných usporiadaní je 20^338 = 5,6*10^439. -Iba niektoré usporiadania z nich sú schopné spracovať fotóny pre zrakové centrum mozgu.
POROVNANIE:
Rozdiel medzi 0,0006 a 5,6*10^439 je priepastný.

ad (riadenie otáčok, kódovanie, zápis, čítanie, konverzia pre PC, atď...) -Avšak v porovnaní so všetkými možnými usporiadaniami súčiastok je ich len stopové množstvo.
Opět zapomínáte, že i tohle je následkem vývoje. Ten sice probíhal krátkodobě řízeně, ale ani konstruktéři nezačali na zelené louce, ale využili schemat a kódů svých předchůdců.

1:
Zapomínáte, že konstruktéři nezačali budovať svoje schémy náhodným losovaním a výberom. Smile
2:
CD mechanika vyžaduje všetky spomenuté komponenty. (=neredukovateľná zložitosť)
....Platí tu závislosť:
-Ak máme všetky potrebné komponenty a fungujú = Máme CD mechaniku
-Ak chýba aspoň jeden potrebný komponent, alebo jeden z nich nefunguje správne = NEmáme CD mechaniku.
(...buď, alebo...) Wink
....Existujú samozrejme aj nadbytočné komponenty (kozmetické), ktoré až tak netreba k činnosti CD mechaniky. Ak napríklad na CD mechanike prestane svietiť LEDka, alebo sa pokazí LightScribe, CD môže fungovať zato ďalej. Existuje však určitý minimálny počet nutných komponentov, ktoré MUSIA vždy fungovať. (...inak nemáme nič...)
....Presne takto je to aj s génmi. Wink

ad -Existencia fototranzistora však nieje dôkaz postupného vzniku CCD matice. (...na všetko bolo treba tvorcu...)
.........I na vznik šplouchance od padajícího kamene?
Jaká je míra potřebné inteligence?

Šplouchanec od padajícího kamene nieje súčiastka.
-Šplouchanec od padajícího kamene prirovnajte k šplouchanci piesku. (piesok obsahuje kremík, z ktorého sa skladá fototranzistor)

Obrázek uživatele Stoura

to Foton - pravděpodobnost a nepatrně

ad Počet schém však, ktoré fungujú a plnia nejaký účel, je iba nepatrná menšina oproti zvyšku všetkých možných ostatných usporiadaní súčiastok.

"Nepatrně" je tak poměrně velké číslo. Jakmile tam bude spojená dioda, sluchátko (či konektor na něj) a volný kus drátu, plní to zařízení účel krystalky.

ad Ostatné funkcie však fungovali správne: zápis na CD, čítanie CD, čítanie DVD. Podobne aj rodopsín:

Pokud se na to podíváte opačně, tak je jedno, jestli se na začátku začne s lidským rodopsinem nebo jinou sloučeninou podobných vlastností.
Doba potřebná na projití prostoru kódů od nějaké jednodušší sloučeniny, vestavěné do buky a podobné rodopsinu k některé ze světlocitlivých variant rodopsinu, může být o dost kratší, než začátek na zelené louce.

Vy totiž stále počítáte od počátku a vůbec neberete v úvahu, že organismy už mají hotové kódy, z nichž vycházejí.

ad Je úplne jedno, aká iónová pumpa sa použije. Hlavne že funguje. Za každou z nich stojí zložitý mechanizmus, ktorý musel niekto vytvoriť, lebo počet iba hocakých usporiadaní aminokyselín je číslo so stovkami núl.
I počet různých variant automatu je číslo se stovkami nul. A tma Vám to najednou nevadí.

ad (riadenie otáčok, kódovanie, zápis, čítanie, konverzia pre PC, atď...) -Avšak v porovnaní so všetkými možnými usporiadaniami súčiastok je ich len stopové množstvo.
Opět zapomínáte, že i tohle je následkem vývoje. Ten sice probíhal krátkodobě řízeně, ale ani konstruktéři nezačali na zelené louce, ale využili schemat a kódů svých předchůdců.

ad -Existencia fototranzistora však nieje dôkaz postupného vzniku CCD matice. (...na všetko bolo treba tvorcu...)

I na vznik šplouchance od padajícího kamene?
Jaká je míra potřebné inteligence?

Obrázek uživatele Foton

Stoura

Jen úplnost připomínám, že stejně jako jeden z mnoha rhodopsinů k tomu hardware mohou být připojeny i jednodušší opsiny.

Funkcia rodopsínu popisovaná v mojich príspevkoch je zhodná pre všetky rodopsíny.

Tomu hardware je celkem jedno, který z nich mu dává data.

S tým súhlasím. Počítaču je jedno, aká schéma a súčiastky boli použité pre riadenie otáčok, čítanie, zápis, kódovanie, dekódovanie a prevodník v DVD mechanike. Ide len o to, aby keď tam vložím DVD, mi to prečítalo. -Vždy však za tým stojí nejaká schéma, nejaký mechanizmus, za ktorým stojí nejaký návrhár a nejaký konštruktér - pričom platí, že počet všetkých možných usporiadaní súčiastok použitých v DVD mechanike je číslo s tisíckami núl. (...podobne, ako pri proteínoch...) -Tým samozrejme netvrdím, že táto schéma DVD mechaniky je jediná možná. Určite by sa dali vymyslieť aj iné schémy. Počet schém však, ktoré fungujú a plnia nejaký účel, je iba nepatrná menšina oproti zvyšku všetkých možných ostatných usporiadaní súčiastok.

A nemusí fungovat "naplno"

Určité poruchy sú akceptovateľné. Napríklad raz sa mi pokazila na DVD mechanike schopnosť zapisovať data na DVD. Ostatné funkcie však fungovali správne: zápis na CD, čítanie CD, čítanie DVD. Podobne aj rodopsín: Ak kôli nejakej poruche nastane posun hodnoty membránového napätia, a nebude už v rozsahu -70 až -80 mV, ale iba -50 až -60 mV, organizmus síce bude vidieť, ale slabšie. Iná "pesnička" je však, keby prestala fungovať hydrolýza cGMP na 5´-GMP. Organizmus by prestal vidieť úplne! (=nula bodov) Wink -Všetky podstatné časti mechanizmu teda musia fungovať. Myslím, že vám netreba predstavovať pojem "neredukovateľná zložitosť". Smile -V prípade uvažovaného mechanimu platí obzvlášť! Smile

ad Dovtedy sa svetlo nespracuje, a organizmus nevidí. Není pravda. Organismus uvidí i pokud je na hardware napojen třeba melanopsin či jiná iontová pumpa, závislá na světle.

V prípade melanopsínu organizmus sotva čosi uvidí. (...neschopnosť vytvoriť obraz...) -Melanopsín sa nepoužíva na videnie, ale na senzorické riadenie hardvérového príslušenstva. -200 tisíc gangliových buniek v oku človeka, ktoré obsahujú melanopsín, napríklad zabezpečujú stiahnutie zorničky v prípade, že do oka naraz vstúpi veľa svetla. Majú tiež na starosti každodennú korekciu a nastavenie chodu vnútorných biologických hodín podľa cyklu svetlo/tma.
-Svetlo ktoré prichádza do oka človeka prechádza najprv vrstvou gangliových buniek, a až potom dopadá na tyčinky a čapíky. Má to svoj význam práve vďaka melanopsínu nachádzajúceho sa v gangliových bunkách, a jeho spomínaným funkciám.
-I napriek odlišnej funkcii melanopsínu, obsahuje aj on podobný zložitý mechanizmus spracovania fotónu a premeny na akčný potenciál, ako v prípade rodopsínu. (...so správnym pripojením na správne nervové dráhy so správnym zavedením do mozgu...)

či jiná iontová pumpa,

Je úplne jedno, aká iónová pumpa sa použije. Hlavne že funguje. Za každou z nich stojí zložitý mechanizmus, ktorý musel niekto vytvoriť, lebo počet iba hocakých usporiadaní aminokyselín je číslo so stovkami núl. (...pričom vesmír má cca "len" 10^80 nukleónov...) -Počítaču je jedno, aká schéma a súčiastky boli použité na riadenie otáčok, čítanie, zápis, kódovanie, dekódovanie a prevodník v DVD mechanike. -Napriek tomu je to všetko vždy nejaká schéma, nejaký mechanizmus, za ktorým stojí nejaký návrhár a nejaký konštruktér - pričom platí, že počet všetkých možných usporiadaní súčiastok použitých v DVD mechanike je číslo s tisíckami núl. (...podobne, ako pri proteínoch...) -Tým samozrejme netvrdím, že táto schéma DVD mechaniky je tá jediná možná. Určite by sa dali vymyslieť aj iné schémy. Počet schém, ktoré však fungujú a plnia nejaký účel, je iba nepatrná menšina oproti zvyšku všetkých možných ostatných usporiadaní súčiastok. (/aminokyselín) Wink

ad Neexistuje tu teda žiadna postupnosť, preto som zvolil ekvivalenciu s priradením: JEDNA ZNAČKA MORZE - JEDEN SPRÁVNY ZNAK ABECEDY. Existuje. Viz výše.

Neexistuje. Buď je "niečo" melanopsín, alebo rodopsín. -Buď je niečo tyčinka alebo čapík alebo gangliová bunka. Buď máme konvertor morzeovky, alebo ďalekopisného signálu RTTY. (...čož je tiež dosť podobné...) -Žiadne prechody pri tvorbe rodopsínu neexistujú. (...žiadne medzizastávky...) -Ak ste rodopsín, nemôžete byť melanopsín, a ani ste tam nemohli docestovať cez melanopsín.

U rhodopsinů existuje různá závislost na různých vlnových délkách. Posloupnost tedy také existuje.

Citlivosť na rôzne vlnové dĺžky nieje žiadna postupnosť. Vo všetkých prípadoch je totiž spomenutý mechanizmus rodopsínu rovnaký. Ako vznikol? (...ladenie vlnovej dĺžky na štruktúre mechanizmu nič nemení...)

Vaše výpočty u rhodopsinů zcela pomíjejí, že jich existuje spousta známých a nejspíš ještě víc neznámých a také pomíjejí existenci podobných opsinů, které jsou také fotocitlivé.

Nás nezaujíma až tak moc štruktúra rodopsínu, ako skôr celý ten mechanizmus, ktorý som tu minule zhruba opisoval. Ako vznikol? .....Samozrejme, dôležitá je nakoniec potom i tá štruktúra rodopsínu. Ale ako som už spomínal pri tej DVD mechanike: existuje viacero možností schém zapojenia súčiastok, ako docieliť tú istú vec. (riadenie otáčok, kódovanie, zápis, čítanie, konverzia pre PC, atď...) -Avšak v porovnaní so všetkými možnými usporiadaniami súčiastok je ich len stopové množstvo.

také pomíjejí existenci podobných opsinů, které jsou také fotocitlivé.

Reč je tu o rodopsíne a princípe videnia. Komponenty zabezpečujúce iba svetlocitlivosť (reakciu na svetlo) si tu môžeme prirovnať k akejsi "súčiastke", napríklad fototranzistoru. -Fototranzistor môže slúžiť niekde ako komponent zabezpečujúci iba pouličné osvetlenie (keď je deň tak zhasnú lampy), a inde zas ako súčasť CCD matice (celého komplexu fototranzistorov) schopnej premeniť svetlo odrážané okolitými predmetmi na obraz.
-Existencia fototranzistora však nieje dôkaz postupného vzniku CCD matice. (...na všetko bolo treba tvorcu...)

Samozrejme je možné vytvoriť aj iné mechanizmy videnia. Chce to len schopného plánovača a nanotechnologického konštruktéra. (...niečo podobné, ako pri návrhoch procesorov, pamätí, a pod...) Wink -Počet možných funkčných zapojení mechanizmov je však iba stopové, oproti všetkým ostatným možnostiam usporiadania AK v bielkovinovej zložke, popríp. atómov v kofaktore.

Obrázek uživatele Stoura

to Foton - automat a rodopsin

ad Ok, nedbám.
Ani já na to, co je nad touto větou.

ad -Vytvorme teda zhodu medzi štruktúrou KA a rodopsínom. Vytvorme dvojice tak, aby každému prvku KA zodpovedal iba jeden prvok rodopsínu

ad ....To, že svetlo bolo správne premenené na kompatibilný signál pre nerv sa organizmus dozvie až vtedy, keď rodopsín naplno funguje a je správne pripojený na zvyšok hardvéru.

Zhruba tak. Jen úplnost připomínám, že stejně jako jeden z mnoha rhodopsinů k tomu hardware mohou být připojeny i jednodušší opsiny. Tomu hardware je celkem jedno, který z nich mu dává data. A nemusí fungovat "naplno"

ad Dovtedy sa svetlo nespracuje, a organizmus nevidí.
Není pravda. Organismus uvidí i pokud je na hardware napojen třeba melanopsin či jiná iontová pumpa, závislá na světle.

ad Neexistuje tu teda žiadna postupnosť, preto som zvolil ekvivalenciu s priradením: JEDNA ZNAČKA MORZE - JEDEN SPRÁVNY ZNAK ABECEDY.
Existuje. Viz výše.

ad JEDNA ZNAČKA MORZE - JEDEN SPRÁVNY ZNAK ABECEDY. (...v prípade premeny celej abecedy totiž existuje postupnosť "viac alebo menej správne priradených znakov = viac alebo menej bodov", čož v rodopsíne nexistuje...)

U rhodopsinů existuje různá závislost na různých vlnových délkách. Posloupnost tedy také existuje.

Vaše výpočty u rhodopsinů zcela pomíjejí, že jich existuje spousta známých a nejspíš ještě víc neznámých a také pomíjejí existenci podobných opsinů, které jsou také fotocitlivé.

Výpočet automatu nechme až si vyjasníme tohle.

Customize This